Market place - Here !!!

Keďže správny predseda nemôže žiť dlhšiu dobu bez svojich podriadenych, vymyslel si Stano Klaučo ďalšiu akciu HIKu – 10. - 11. marca lyžovačku v Žiarskej doline.

A tak v sobotu ráno už šlapeme v jarnom snehu na chatu. Päťkilometrový pochod spestrujú krátke ochutnávky Jožkovej demänovky. Vychádzame nad hranicu lesa a ešte stále vidieť stopy po minuloročných lavínach – stromy ako slabé steblá trávy sa skláňajú až k zemi, vyklčované stráne pôsobia troška smutne. Zo zeme sa dvíha vôňa jari a ihličia.

Na chate zložíme veci, hodíme jedno pivko do gágora a hor sa do kotla pod Baranec. Milan tu machruje s kamerou. Túži natočiť voľné pokračovanie filmu "Gorily v hmle". Obsadzuje nás do hlavných úloh a robí prvé zábery. Počasie sa mu však kazí – vyjasňuje sa a tak ďalej šlapeme bez neho. Zopár cikcakov v kosodrevine a sme opäť v hmle. Chvalabohu, aspoň nevidím, do akého kopca si deriem nohy. Na snehu sa začína tvoriť chrumkavá krusta. Už sa teším, keď ju budem ochutnávať. Tak sa aj stalo. Peter okolo nás elegantne plachtí v telemarku, Dodo sa snaží z kožených lyžiarok vytrieskať, čo sa dá, skupinka skialpinistov z Liptovského Hrádku tiež občas hodí nejakú tú držku a Lenka na snowboarde si z času na čas prehliada okolie z polohy ležmo hlavou dole a presviedča nás, aký má krásny výhľad. Náš nový kamarát Ivan je na telemarkoch druhý deň. Všetka česť, odvaha ani chuť mu nechýba. Odhodlane sa rúti dole a občas si obzerá kosodrevinu zblízka.

Sláva nazdar výletu, nezmokli sme, už sme tu. Čaká nás večera a premietanie diákov z Pamíru, Nepálu a z milovaných Tatier. Chatár naťahuje v jedálni špeciálne premietacie plátno, ktoré má multifunkčné použitie. Posteľná plachta vytvorila efektné vlny, čím premietané obrazy získali na dynamickosti. Petrov výklad Braňo bravúrne preložil do francúzštiny pre skupinku skialpinistov z krajiny Napoleona.

V pokojné nede ľné ráno vyrážame do Smutného sedla. V noci  napadol centimeter prašanu a všetci sme z toho celí preč. Predierame sa cez hustú hmlu k oblohe, ktorú iba tušíme. Konečne zjazd po panensky bielom snehu. Svah je však stále strmší, pribúda kosodreviny a niektorí jednotlivci sa už iba tvária, že lyžujú (nechcem na seba ukazovať prstom) . Rezignujem a vyzúvam si lyže. Nosom nesmelo vyorávam prvé jarné brázdy pomedzi vetvičky. Ešteže mám plné ruky lyží a palíc, aspoň moji spolubojovníci tušia, kde sa asi nachádzam. Noha potvorka sa špičkou zašprajcne medzi hlboko skryté konáriky a horná polovica tela letí dopredu. Pokúšam sa vyhrabať, ale ruky sú vzadu, hlava stále hlbšie a nohy vyššie. Sneh je skutočne osviežujúci. Nestrácajme optimizmus.

Touto cestou ďakujem Braňovi, ktorý zrejme videl jedno z mojich cirkusových čísel a dobehol mi na pomoc.

Škoda, že víkendy trvajú tak krátko. Bolo nám všetkým spolu fantasticky. Dúfam, že sa čoskoro opäť uvidíme.

       Eva Žilinská